Jedným z takýchto klientov je Michal, ktorý odišiel z DeD s výučným listom a prišiel k do zvolenskej DORKY. Hľadali sme rôzne možnosti, ako by sme Michalovi mohli pomôcť. Jeho cesta v živote nebola ľahká, pretože bol „iný“. Okrem toho, že vyrástol v DeD, kde mu chýbali rodičia a s nimi aj pocit istoty a bezpečia, bol sluchovo postihnutý. Keď prišiel čas jeho odchodu z DeD mal jediný pocit :“Som bezdomovec“! „Som tu sám“!
Cítil sa celkom stratený! Nepoznali sme posunkovú reč a tak sme sa snažili len cez naše pocity pochopiť, čo sa nám snaží Michal povedať. Učili sme sa postupne a navzájom. „Naše prvotné obavy z komunikácie a neznalosti posunkovej reči sa pomaly rozplynuli. Horšie to však bolo s adaptáciou na nové prostredie. Prostredie, v ktorom chýbali známe tváre. Odchody „domovákov“ do neznáma takmer vždy veľmi bolia. Ale najviac bolí prijatie pocitu zodpovednosti za seba samého,“ dodáva sociálna pracovníčka Janka Fajčíková.
Michalov handicap mu komplikoval možnosť zamestnať sa v odbore, v ktorom bol vyučený, preto sme hľadali iné možnosti jeho začlenenie na trhu práce. Veľmi sa chcel naučiť variť, a preto sme mu pomohli podať si prihlášku na odbornú školu v inom odbore, ako vyštudoval, v odbore pomocný kuchár. Našim cieľom bola jeho samostatnosť, čo si vyžadovalo nemalé úsilie, za čo sa chcem veľmi poďakovať koordinátorke voľno-časových aktivít v našom zariadení – Gabike Koklesovej.
V spolupráci s SPDDD Úsmev ako dar sme pre neho napísali žiadosť a získali štipendium, ktoré mu uľahčilo pokryť finančné výdavky na školu a bývanie. Spoločnými silami sa nám podarilo zabezpečiť Miškovi nové bývanie na dlhšiu dobu, kde má možnosť aj pracovať. Vieme, že úspešne ukončil prvý ročník štúdia.
sociálni pracovníci
Centrum DORKA Zvolen